Mincovňa Kremnica je výrobcom obehových a pamätných mincí pre Slovenskú
národnú banku, avšak kapacitné možnosti a kvalita umožňujú, Mincovni
dodávať mince aj do iných krajín sveta. Mincovňa Kremnica vyrábala mince
pre Alžírsko, Tunis, Kubu, Rep.Guinea, Sudan, Rep.Mali a v posledných rokoch
aj pre Bangladéš, Mauretániu, Slovinsko, Ukrajinu a Indiu.
![Investiční zlato]()
Kremnická mincovňa je podnikom produkujúcim nepretržite vyše 670 rokov.
História tohto podniku sa začala odvíjať 17. novembra 1328, keď
uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou vydal listinu zakladajúcu podnik a
povyšujúcu osídlenie na bohatých náleziskách zlata na slobodné kráľovské
mesto Kremnica.
Konečným produktom ťažby kremnického zlata boli florény, svedčí o
tom prvá písomná zbierka z roku 1335. Začiatkom druhej tretiny 14. storočia
to boli dukáty, ktoré dostali prívlastok “ Dobré kremnické dukáty
“ a stali sa na niekoľko storočí tvrdou valutou v celej strednej
Európe, pre svoju krásu a konštantne vysokú rýdzosť zlata.
![Investiční zlato]()
Od konca 15. storočia sa začalo rozvíjať aj medailérstvo. Repliky
kremnických renesančných a barokových medailí sa doteraz razia aj v
niektorých zahraničných mincovniach. O významnom postavení kremnickej
mincovne svedčí aj množstvo vyrobenej produkcie, ktorá v porovnaní s
inými mincovňami bola vyššia, hoci v tej dobe sa ešte razili mince vo
Viedni, Prahe, Štajerskom Hradci, Bratislave, Alba Júlii, Nagy Banyi,
Halle a v Kutnej Hore. Najväčší objem výroby zaznamenala kremnická
mincovňa v druhej polovici 18. storočia za cisárovnej Márie Terézie. V
poslednej štvrtine 19. storočia sa stala jedinou mincovňou bývalého
uhorského kráľovstva a mala tiež monopol na rafináciu drahých kovov.
V roku 2008 oslavila kremnická mincovňa 680.výročie založenia.
![]()
